201602.03
0
0

Môže sa slovenský prekladateľ špecializovať?

Už viackrát som sa stretla s názorom, že slovenský prekladateľ si špecializáciu na jednu, alebo pár oblastí nemôže dovoliť a musí zobrať všetko, čo mu v pošte pristane.

Na druhej strane, kolegovia z vyspelejších trhov, ktorých rodným jazykom je, napríklad, angličtina alebo nemčina, už dlho hovoria o tom, že jediným spôsobom, ako si udržať konkurencieschopnosť na vysoko konkurenčnom trhu, je práve špecializácia.

Pravdu majú, podľa mňa, jedni aj druhí.

Ak prekladateľ pracuje v kombinácii veľkých jazykov, za ktorými stojí aj silná ekonomika, ako je už spomínaná angličtina alebo nemčina, rozhodne bude mať väčší objem práce v užšie špecializovanej oblasti, napríklad v marketingu finančných nástrojov, alebo v prekladaní výročných či audítorských správ. Preto prekladateľ s rodným jazykom anglickým, nemeckým alebo francúzskym môže byť relatívne úzko špecializovaný a stále mať práce vyše hlavy.

Keď sa na to pozrieme z pohľadu prekladateľa s rodným jazykom slovenským, je zjavné, že oblasť marketingu finančných nástrojov, či výročných správ firiem, kótovaných na frankfurtskej burze nebude dostatočne široká.

Mohlo by sa teda zdať, že prekladateľ so slovenčinou sa naozaj nemôže špecializovať.

Napriek tomu si myslím, že špecializácia je nielen možná, ale dokonca žiaduca.

Jednak každý človek k niečomu inklinuje – aj absolvent odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo už počas štúdia mal nejakú odbornú prax, prípadne sa po škole zamestnal v podniku, kde mal možnosť preniknúť do tajov konkrétneho odvetvia, a teda položil základy svojej prvej oblasti špecializácie. Popri práci sa profesionálny prekladateľ ďalej vzdeláva v tom, čo ho napĺňa, majúc na pamäti, aké sú možnosti trhu. Keď raz Slovensko nemá more, bude špecializácia na morskú biológiu málo perspektívna. Naproti tomu má určite zmysel orientovať sa na automobilový priemysel a príbuzné odvetvia.

Nespornou výhodou špecializovaného prekladateľa je, že pracuje rýchlejšie, lebo sa v problematike vyzná, čiže za kratší čas urobí viac, spoľahlivejšie, a teda aj viac zarobí. Keby sa musel pri každom dokumente zapracovávať do úplne neznámej problematiky, klesala by jeho produktivita práce a zvyšovalo by sa riziko chýb.

Špecializácia, samozrejme, neznamená, že za žiadnych okolností nebude prekladateľ robiť mimo nej, ale na druhej strane by mal vedieť, do ktorých textov sa mu neoplatí púšťať.

Toto platí, povedzme, v prípade „veľkých jazykov“ (angličtina, nemčina), kde aj v kombinácii so slovenčinou je pre šikovného profesionálneho prekladateľa dostatočný priestor vyberať si zákazky. Inak je to u jazykov „menších“, pričom treba povedať, že sú to menšie jazyky iba v kombinácii so slovenčinou, keďže, napríklad, objem investícií a vzájomného obchodu s Talianskom či Španielskom je určite nižší, než s Nemeckom. Preto pri týchto „menších“ jazykoch je špecializáciou jazyk samotný. Koľko si myslíte, že je na Slovensku švédčinárov? Možno do desať, ale samozrejme aj dopyt po prekladoch zo švédčiny je menší a odhadujem, že leví podiel majú detektívne romány. 🙂

Rozhodne prekladateľom s „malými“ jazykmi nie je čo závidieť, musia byť naozaj veľmi univerzálni a vedieť sa popasovať s podstatne širším spektrom odborov. Logicky by preto mali byť aj lepšie odmeňovaní, ale či dokážu svoju konkurenčnú výhodu aj speňažiť, to už musia posúdiť oni sami.


Pridaj komentár