5 dôvodov, prečo preklad nerobím v pyžame
Vtipné obrázky ma presviedčajú, že byť prekladateľom je super aj preto, lebo človek môže pracovať v pyžame. Samozrejme, chápem, že ľudia, pracujúci z domu, si ráno neoblečú oblek a nezaviažu kravatu, prípadne dámy nebehajú doma v silonkách a lodičkách. Ale ak chceme, aby prekladateľstvo nebolo vnímané len ako hobby, je trochu kontraproduktívne, vytrubovať do sveta, že celý deň sedíme neumytí a na preklad čumíme zalepenými očami.
Ja teda v pyžame nepracujem z týchto dôvodov:
Prvým, a asi najvážnejším je, že oddeľujem prácu a súkromie. Ako prekladatelia pracujeme často z domu a teda môžeme mať flexibilnú pracovnú dobu, ale ja rozhodne nepatrím k tým, ktorí tvrdia, že prekladatelia nepoznajú víkend, dovolenku, či nedajbože rozdiel medzi dňom a nocou.
Snažím sa maximálne rozlišovať medzi pracovnou dobou a dobou oddychu. Už nejaký ten rok sa v tejto brandži pohybujem, takže som sa už ponaučila na vlastných chybách. Keď si človek pravidelne nedopraje voľný víkend s rodinou alebo priateľmi a stále len naháňa slová, riskuje, že vyhorí a prácu bude skôr nenávidieť.
Druhým, nemenej významným dôvodom, prečo nepracujem v pyžame je, že sa chcem naladiť na pracovnú vlnu. Jednoducho, oblečiem si niečo síce pohodlné, ale predsa len také, aby som mala pocit, že pracujem. Keďže už som vo veku, kedy bez makeupu vyzerám ešte odstrašujúcejšie, než s ním, urobím si ráno aj kozmetické úpravy. Upravená si môžem sadnúť k počítaču s krčahom vody, aby som dodržiavala aj pitný režim. Inak sa môže stať, že sa do prekladu príliš zahĺbim a až nevoľnosť ma upozorní, že treba doplniť stav H2O.
Tretí dôvod, prečo sa k prekladaniu obliecť, je, že občas mávam konzultácie s klientmi, ktorí so mnou komunikujú aj cez Skype. Ale aj taký poštár, ktorý mi nosí firemnú poštu, by bol asi celkom pobavený, keby som mu prišla otvoriť v župane. Pravdu povediac, v pyžame by ma nepríjemne zaskočil aj telefonát. Mala by som hlúpy pocit z toho, že ja sa ešte „povaľujem“, hoci na druhom konci linky už niekto poriadne zarezáva.
Štvrtý dôvod je, že celodenný pobyt v pyžame zaváňa chorobou, či dokonca depresiou. A aby som sa týmto pocitom vyhla, vyhýbam sa aj pyžame. Keby ma náhodou skolila nejaká chrípka, radšej by som si zaliezla s horúcim čajom a coldrexom do postele a posunula svoje preklady spoľahlivému kolegovi, než aby som v suboptimálnom stave hútala nad prekladmi.
Nuž a piaty dôvod je veľmi prozaický. Keby som strávila v pyžame celý deň, nemohla by som v ňom ísť spať a keby sa to zopakovalo dva-tri dni za sebou, došli by mi pyžamy. Denného oblečenia mám predsa len viac. 🙂