Chcem dobrý preklad – ako na to?

Niekedy mám pocit, že preklad je vnímaný ako proces „Jáchyme, hoď ho do stroje“ – zadávateľ má text, ktorý treba preložiť a potrebuje sa tejto úlohy čo najrýchlejšie „zbaviť“.

Prvým a zásadným krokom na ceste k dobrému prekladu je výber vhodného prekladateľa. Ideálne človeka, ktorý pravidelne prekladá texty z danej oblasti a má prehľad o vývoji v nej.

Ale to považujem za úplnú samozrejmosť, o ktorej netreba ani hovoriť. Preto sa ponorím priamo do samotného čarovania, na konci ktorého vznikne nový text v druhom jazyku.

Iba občas sa mi do rúk dostane text, ktorý by sa dal preložiť od prvého veľkého písmena až po poslednú bodku „len tak“. Teda bez toho, aby som sa nepotrebovala poradiť, ideálne s autorom textu, že „ako to myslel“, alebo, „ako si to praje“.

Možno je to tým, že prekladateľ je vlastne najpozornejším čitateľom, rovnako ako tlmočník je najvnímavejším poslucháčom. Neprekladáme slová, ale význam. Význam teda musíme pochopiť a niekedy sa vie veľmi dobre skryť v komplikovanom súvetí s niekoľkými vsuvkami, kde už nie je na prvý pohľad zrejmé, čo sa k čomu viaže. Alebo autor niektoré veci iba naznačí, lebo jemu sú jasné, ale čitateľovi môže chýbať určité prepojenie súvislostí.

Najlepšiu „spätnú väzbu“ k textu alebo prejavu vie dať práve prekladateľ alebo tlmočník, ktorý sa s ním musí priam dôverne zoznámiť.

K prekladateľským výzvam patrí aj to, že často rôzne firmy, hoci aj z toho istého odvetvia, používajú tak trochu svoju vlastnú „hantírku“. Dokonca sa mi nedávno stalo, že v jednom koncerne jeho americká časť používala iné pojmy, než materský podnik v Európe. Prekladateľ potrebuje so svojím klientom odkonzultovať, akú terminológiu použiť.

Mnohé otázky môžu vyvstať aj preto, že ako prekladatelia sme sprostredkovateľmi komunikácie medzi rôznymi kultúrami. Máme napríklad klienta v Amerike, ktorý tvorí texty zamerané hlavne na americké publikum, ale keďže podnik má celosvetový záber, objednáva si preklady aj do takého malého a „nevýznamného“ jazyka ako je slovenčina. Nuž a tu je kameň úrazu. Niektoré kultúrne a spoločenské zvyklosti k nám už prenikli, no mnohé sú ešte úplne neznáme a teda je otázka, či a ako ich „lokalizovať“.

Čo si praje klient použiť, ak v originále je výzva „Naháňať Santu?“ – môžeme naháňať Ježiška, alebo importujeme americkú figúrku? Čo ak sa to v nemeckom texte len tak hmýri „coolovými anglicizmami“? Praje si ich klient zachovať alebo radšej poslovenčovať? Aká je cieľová skupina jeho textu?

V neposlednom rade sa môže stať, že prekladateľ natrafí na chybu v originálnom texte. Napríklad na preklep, ktorý nezachytí automatická kontrola pravopisu. Alebo chýbajúce slovo. Vtedy na to autora upozorní a teda prispje aj k zvýšenej kvalite pôvodného diela.

Lepší preklad rozhodne dostane ten, kto so svojím prekladateľom aktívne komunikuje. Ak má svoju ustálenú internú terminológiu, tak ju prekladateľovi poskytne. Ak potrebuje preklady pravidelne, je ideálne spolupracovať stále s tým istým človekom, ktorý sa po čase stane akýmsi „detašovaným interným“ pracovníkom, lebo bude firmu a jej jazykové zvyklosti dôverne poznať.

Rozhodne sa netreba obávať o výsledok, ak sa prekladateľ niečo opýta. A keď sa pýta ešte viac, nie je to prejavom nekompetentnosti, ale práve naopak, dôslednosti prekladateľa, ktorý chce poskytnúť najlepší možný výkon.